zvláštní poděkování
Quantcom.cz

NETHOVOR - detail

Marián

GEIŠBERG

Marián GEIŠBERG

* 1953

Bratislava

ČR

Kým vstúpil do „služieb“ Činohry SND v Bratislave, kde ho kvôli postave prirovnávajú k pánovi Chudíkovi a kvôli hlasu zasa ku Karolovi Machatovi, pôsobil po absolvovaní štúdia na VŠMU v roku 1979 najprv v prešovskom, neskôr v martinskom a potom v trnavskom divadle. Na žiadnom zo svojich doterajších hereckých pôsobísk si však na nedostatok hereckých príležitostí sťažovať nemohol. Všade mu ponúkli najťažšie, ale aj najvďačnejšie úlohy a charakterové roly, v ktorých mohol naplno prejaviť svoj talent. Vari najznámejšou z nich sa stala postava Mc Murphyho z martinskej inscenácie Eniki, beniki, ktorá vznikla v roku 1985 na základe románu Kena Keseyho One flew over the cuckoo´s nest. A tak skoro neuveriteľne zneli nedávno jeho slová: „Mám 48 rokov, z toho sa 27 rokov venujem divadlu, ale toto je prvá cena v mojom živote. Prvé verejné pohladenie, na ktoré som veľmi pyšný.“

Marián GEIŠBERG - kompletní životopis...

 


Záznam NetHovoru 18.12.2001


* Stretávame sa s vami v predvianočnom čase. A tak mi prišlo na um, že vaša doterajšia cesta za hereckou hviezdou sa veľmi ponáša na putovanie Troch kráľov z východu na západ. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo pekné ste pritom zažili? Prípadne, nabrali by ste niekedy ešte odvahu vydať sa na podobnú púť? Povedzme ešte ďalej na západ, kdesi tam, kde leží Praha?

Pravdupovediac, Praha a vôbec český film si cestu ku mne ešte nenašiel. Ale priznám sa, že mojim tajným snom je natočiť jeden pekný celuloidový film. A odvahu na to mám. Čakám.

* Podľa Emílie Vášáryovej v mnohom pripomínate D´Artagnana. Nájdu sa teda vo vašom divadle aj ďalší traja mušketieri, s ktorými uchovávate v platnosti heslo: Všetci za jedného, jeden za všetkých?

To je také romantické heslo. Už by sa mohlo vrátiť aj do divadla. Momentálne tých mušketierov cítim skôr v Divadle a.ha na Školskej ulici 14 v Bratislave.

* Jako diváka me zaujalo predstavení Marat-Sade. Zaujímal by me pohled jednoho z hlavních aktéru, takríkajíc z druhé strany. Co Vy jako herec ríkate tomuto predstavení a jak se Vám hraje postava markíze de Sade? Preji Vám šťastné a veselé Vánoce a mnoho štestí, jakož i další rolo v novém roce.

Tá postava, markíz de Sade, ma zaujala. Po dlhom čase som mal pocit zmysluplnosti. Aj keď je to človek problémový. Ale samotné predstavenie veľký úspech nemá. Slováci nemajú radi, keď sa v dome obesenca hovorí o povraze. Za priania ďakujem.

* Veľké postavy svetových dejín – naposledy vám z nich vstúpili do života revolucionár Marat a markíz de Sade. Bolo ťažké sa s nimi vysporiadať? Vyžiadalo si to povedzme hlbší ponor do historických udalostí a ich osudov?

Všetky revolúcie majú niečo spoločné. Takže či študujete Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu (VOSR) alebo Francúzsku revolúciu, chytí vás pocit hnusu. Vraždy, násilie, intrigy, kriminály. O čo bola krajšia tá naša Nežná? Až sa zdá, že bola zbytočná ...

* Zvyknete sa proti niečomu búriť? Stáva sa vám to častejšie v divadle alebo v súkromnom živote?

Búriť sa treba, pochybovať treba, lebo – zjedzte ma vlčky, zjedzte – a zožerú vás.

* Žijete na malej dedine. Vnímajú Vás tam ako „smotánkovú“ osobnosť?

Nevnímajú. Stačí, že sa tam objaví Janko Kroner a je po sláve. Ale musím povedať, že na našej ulici som najpopulárnejší. Viem to aj podľa borovičiek, keď sa objavím v krčme.

* Neľutujete niekedy, že Vám film a televízia nedali viac príležitostí zapísať sa aj do povedomia českých divákov?

Ľutujem, ale to fakt nezávisí od herca.

* Udržujete si kondičku cvičením, alebo všetko ste zverili do rúk osudu?

Zdá sa mi zbytočné dvíhať železá. To radšej spravím niečo okolo domu.

* Kedy ráno vstávate?

O siedmej. Ale nerád ...

* Minule som Vás počula v reklame. Ako ste sa napasovali do tohto „žánru“?

Veľmi pohodlne. Momentálne je to jediné „umenie“, ktoré je platené. Teda, keď chce niekto robiť kumšt, musí si to vyreklamovať.

* Máte naozaj zaujímavý hlas, viete s ním čarovať. Prečo Vás viac nepočuť v rozhlase?

Myslím si, že v rozhlase účinkujem dosť často. Aj na rádiu Twist. Hlas je zaujímavý iba spolu s myslením. Takže ďakujem, že viem čarovať.

* Na koncertoch hrávate s jedným zo synov. Pri tom druhom tiež nepadlo jablko ďaleko od stromu. Komentuje vaša manželka nejako fakt, že sa stávate veľkou divadelnou rodinou?

Napríklad jeden jej komentár: „Je ťažké pohybovať sa medzi šiestimi divadelnými vajcami!“

* Film Kára plná bolesti, v ktorom ste hrali Jakuba, bol o dvoch priateľoch, ktorí žijú na okraji spoločnosti a snívajú o krajine plnej tepla, pokoja a hojnosti. O čom zvyknete najčastejšie snívať vy?

To by som na internet veľmi neťahal. Mimochodom, koľko máte rokov?

* Pre televíziu sa pripravuje adaptácia hry Simona Graya Na konci hry. Bude pre vás práca na nej iná ako v prípade divadelnej inscenácie?

Bolo to jednoduchšie. Hru sme už mali naštudovanú. Dnes je už inscenácia hotová, nasnímaná.

* Raz ste sa novinárom priznali, že ste tvrdohlavý. Pohádali ste sa niekedy kvôli tejto povahovej črte s režisérom?

S režisérom nikdy nič neuhádate. Polemika a dohoda, to je jediná cesta. Inak ako herec som dosť pokorný voči režisérom. Hoci oni si to niekedy nemyslia.

* Mali ste pri niektorej z inscenácií pocit premrhanej práce?

Veľmi často. Ale to sa stáva nielen v divadle.

* V divadle nielen hráte, ale o divadle v pesničke Thália aj spievate. Robíte to niekomu napriek?

Tá pesnička patrí špeciálne k môjmu odchodu z prešovského divadla.

* Cítite sa doma nie na jednej, ale hneď na niekoľkých scénach. Nemáte problém obuť si túlavé topánky a vybrať sa do sveta. A aj tak ste vraj na svojom pozemku stavali divadlo. Pre koho?

To divadlo je už hotové! A na jar začne fungovať.

* Napíšete aj divadelnú hru?

Pokúšam sa teraz písať hru pre AHA.

* Máte pre niečo slabosť?

Cigarety, alkohol a ...

* V súpise postáv, ktoré ste stvárnili, sa nedá zabudnúť na vášho Patrika McMurphyho z martinskej inscenácie Eniki, beniki. Nepokúšalo vás, keď ste zistili, že hru už pod originálnym názvom (Prelet nad kukučkiným hniezdom) uvedie aj Činohra SND, opäť sa ocitnúť v koži tohto rebela?

Do tej istej rieky sa nedá dvakrát vstúpiť.

* Spomeniete si niekedy na úlohy z minulosti? S akými pocitmi ste robili napríklad Hamleta v Prešove? Hrali ste tu Hamleta, Horatia i Fortinbrasa, teda tri charakterovo značne rozdielne postavy.

Spomeniem, hlavne na toho Hamleta. Veľmi sa mi nevydaril.

* Nedávno ste preberali Cenu Jozefa Kronera za tvorivý čin roka. Zo slov, ktoré ste pritom povedali, bola cítiť radosť a potešenie. Akú hodnotu vlastne predstavujú ceny, medaily, vyznamenania pre herca?

Obyčajne je s hercom, ak začne preberať ceny a vyznamenania, koniec. Ale pohladenie občas nezaškodí.

* Na čo míňate najviac peňazí?

Na slobodu.

* Vaša sestra je tiež skvelá herečka. Nemáte v pláne spoločný herecký koncert?

To nezáleží od nás. Herec je ako tanečnica, ktorá čaká, kedy ju kto pozve do tanca... Ale so sestrou by som prijal valčíček.

* Koľko času dokážete venovať svojim priateľom?

Všetok. V jednej pesničke som napísal: „Za pár dobrých slov priateľa som ochotný urobiť všetko. Dokážem spať na jeho snoch, ak dokáže spať na mojich snoch. Dokážem veriť, že mi verí, ak mu verím.“

* Ktorým divadelným autorom ako herec najradšej slúžite?

Tým, čo píšu o problémoch, ktoré nosí v sebe.

* Aké dôvody musí mať dostatočne vyťažený člen repertoárového divadla, aby sa aktívne venoval hereckej práci aj na úkor svojho voľného času?

Zväčša sú to dôvody umelecké. Povedzme preto hrám v Divadle AHA.

* Ste hercom prvej činohernej scény na Slovensku. Uspokojuje vás to?

Slovenské národné divadlo dostalo tento rok 310 miliónov korún a všetky neštátne slovenské divadlá milión. Uspokojuje vás to?

* Kde by sme našli najviac odtlačkov vášho palca?

Asi na volante auta.

* Literatúru rád píšete aj interpretujete. Máte aj vy zvyk autorov, s ktorými sa stretávate, zatrieďovať do nejakých škatuliek? Podľa čoho si ich uchovávate v pamäti?

Nie, vôbec si ich nezaraďujem. Dokonca si ich ani nepamätám podľa nejakých encyklopedických súvislostí. Vždy iba podľa toho, či ma zaujmú alebo nezaujmú. Často však aj na to zabudnem.

* Čo ste si zvolili za krédo svojej pedagogickej práce? Na aký obraz chcete svojich študentov vychovať?

Radšej pomôcť ako ublížiť.

* Aké situácie zo života najradšej prežívate na javisku? Sú to veľké a prelomové okamihy alebo skôr milé každodenné drobnosti?

Bez malých okamihov nie sú veľké okamihy ani na javisku.

* Kedy vás najväčšmi chytá chuť vyrozprávať sa na papier?

V čase Vianoc. Všetci sme vtedy namäkko.

* O čom bola vaša literárna prvotina?

Obsahovala príbehy, ktoré sa mi stali, alebo také, o ktorých som počul. Boli to kratučké poviedky s dobrými alebo so zlými koncami.

* O svojich poviedkach ste povedali, že sú to len také písačky. Venovali ste sa ukladaniu svojich myšlienok na papier aj v mladosti alebo ste vtedy zastávali názor, že sa to k vášmu veku nehodí?

Písal som vtedy básničky. A dokonca boli z nich aj pesničky, ktoré vyšli na CD Nápoky.

* Ste všestranne činný umelec. Herec, pesničkár aj literárny autor v jednej osobe. Nebojíte sa okamihu, že raz vás táto multikultúrnosť, pohltí alebo celkom „skonzumuje“?

Napísal som knihu ONOMATOPOJE, čo znamená zvukomaľba. A rozložme to: ONO – MA – TO – POJE. Takže asi ma to pohltí.

NETHOVORY - již 778

VYHLEDÁVÁNÍ - podle data

 

VYHLEDÁVÁNÍ - podle jména

Najdi
 

únor 2013

 

reklama

Asociace profesionálních divadel České republiky

Záznam NetHovoru z 25.8.2020 - Jan CINA

* Vážený Honzo, vítáme Vás u internetového rozhovoru a děkujeme, že jste přijal naše pozvání. Můžete přiblížit, jaký byl nebo ještě bude Váš dnešní den, a jak se kamarádíte s Internetem. Redakce

Dobrý den. Den je slunný a celkem rozlítaný. právě jsem doletěl.

* Dobré odpoledne, co vás vedlo ke spolupráci s FOK? Máte rád symfonickou hudbu a zvuk? Věra

Dobré odpoledne i Vám. Ke spolupráci mě přivedlo samotné FOK, které mě oslovilo. A pak má vášeň pro téměř jakoukoli hudbu.

* Proč, by podle Vás, měl člověk přijít na koncert Symfonického orchestru hl. m. Prahy FOK? Radek

Protože to je pokaždé jedinečný a dechberoucí zážitek.

Jan CINA - celý NetHovor