zvláštní poděkování
Volný.cz

Martinů žije!

Andrea Priechodska jako Eleonora a Marika Zakova jako Matka

autor: archiv divadla   

Zatiaľ čo sa dva pražské operné domy predháňajú – jeden v mŕtvolných nudných inscenáciách (dramaturgicky aj réžijne) a druhý v nablýskanej bombastičnosti (dramaturgicky aj réžijne) – prichádza malé občianske združenie s operami skladateľa, ktorý by mal byť v poprednom záujme štátom dotovaných súborov.
Pre projekt 2x Martinů v Divadle komedie si Marko Ivanovič, dramaturg a súčasne dirigent Komorného orchestru Berg, vybral maestrove opery Les larmes du couteau – Slzy noža (spievanú v českom preklade) a Ariane – Ariadna (spievanú vo francúzskom originále).

Obe sú Danielom Balatkom (réžia) stvárnené na javisku, zozadu ohraničenom troma panelmi vo forme rozličných geometrických útvarov – tie sú vďaka projekcii na nich zobrazovanej určujúcim prostriedkom inscenácie; pri opere Slzy noža skôr akosi náladotvorným (striedajú sa na nich mnohoraké teplé farby), v opere Ariadna už konkrétnejším – jednoducho sa otočia a z nesúrodého usporiadania sa stane jednoliaty obraz, farebné plochy sú nahradené dokrútkami (Tomáš Hrůza) vody, Teseovej tváre, ruky, etc. – vždy sa ale významovo vzťahujúcimi k libretu. Na scéne Sylvy Markovej (autorka výpravy) sa tiež nachádzajú všakovaké železné skulptúry rôznych abstraktných tvarov, ktoré na seba postupne naberajú významy (húpací koník, naddimenzovaná kľúčová dierka, Minotaurus), pričom prechádzajú z jednej časti do druhej.
Vyzdvihnúť treba najmä herecké podanie, ktoré bolo, predovšetkým v prvej časti, veľmi civilné a prirodzené. Nadôvažok sa spievalo s ľahkosťou – všetci sólisti boli bezproblémovo zohraní a dokázali v priestore, vytvorenom im réžiou, výborne predstaviť svoje postavy. Dávno som sa v divadle tak nezasmial – tvorcovia preukázali, že opera dokáže byť perfektne živá a že i skladateľova surrealistická hračka nie je len jednorázovým samoúčelným experimentom. Andrea Priechodská (Eleonora), Marika Žáková (Matka) aj Josef Moravec (Satan, Viselec, Černoch) boli presvedčiví, okrem herectva, i pevecky, len spočiatku ich sem-tam zbytočne zastrel orchester. V druhej časti miestami ušlo trochu toho operizmu v herectve spevákov (zrejme sa nechali uniesť často až klasicky kreslenou hudbou), stále však v znesiteľnej podobe. Horšie ale bolo úplné nezvládnutie titulnej postavy. Ariadna je skutočne úloha nesmierne náročná (skladateľ si údajne predstavoval Mariu Callasovú ako ideálnu interpretku), o to viac prekvapí, že bola zverená Irene Houkalovej. Tá sa viackrát zmohla len na akési vykríknutie, za ktorým sa dal tušiť tón. Dôstojnejším už bol prejav Václava Siberu (Teseus) a Františka Zahradníčka (Minotaurus, Starec).
V jednom večeri je tak možné porovnať ranú avantgardnú tvorbu skladateľa s jeho zrelým opere posthumo. Dielo nevážne, mladícky rozšafné s dielom naplneným životnou skúsenosťou a precítenou partitúrou – Ariadnou. A večer to je vskutku príjemný!

30.11.2004 14:11:50 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 22 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Jsme v pohodě  (ND)

Časopis 22 - sekce

DIVADLO

Spolek Kašpar zahájí zrušenou premiérou

Protokol (Spolek Kašpar)

Dlouho očekávané se stalo skutečností a 25. května 2020 v Kašparu opět začínají hrát běžný repertoár. A začnou celý článek

další články...

HUDBA

Velvet od Adama Lamberta je nostalgický návrat

Přebal alba Velvet

Zpěvák Adam Lambert na svém čtvrtém studiovém albu Velvet přesahuje popový zvuk svých prvních tří alb. Tentokr celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Dvojportrét Stewart vs. Mitchum

Stewart vs. Mitchum

Stewart vs. Mitchum
Americký hrdina dvakrát jinak. Dvojportrét legendárních herců. Francouzský dokument. Ja celý článek

další články...