Scéna.cz 

Bratislava drží hlavní slovo

Posledné dni festivalu Slovenského divadla v Prahe vyplnilo Radošínske naivné divadlo, s pomerne mladou inscenáciou - Návod na použitie a celú prehliadku uzavreli Barmanky z bratislavského Štúdia L+S.
Po minuloročnom Jááánošíííkovi (po tridsiatich rokoch) pôsobí Návod na použitie priaznivým dojmom. Jedným z dôvodov je, že paródia Jánošíkovskej klasiky, ktorá bola sama paródiou, sa ukázala byť len akousi umelo nablýskanou verziou originálu, už bez potrebnej a pre Radošíncov príznačnej naivity, kde novosť spočívala v neobratne vsunutých politických aktualitách a uistení, že nič ešte neskončilo, že Štepka je plný tvorivej energie. Tvorivosť tohoto druhu by sa ale dala s ľahkosťou oželieť.

Návod na použitie sa vracia späť k naivným začiatkom a v civilnom, „obyčajnom“ duchu sa odohrá od začiatku až do konca, bez šokov a výbuchov. Opäť si v ňom našiel miesto Štepkov obľúbený živočíšny druh - človek, so všetkým jeho odľudšťovaním sa a človečením do normálnej podoby. Tentokrát ide o reklamného podnikateľa na ceste od úspechu v obchode, k šťastiu v živote po tom, čo je mu po infarkte implantované srdce dedinskej ženy, s ktorou nadviaže blízky vzťah a oživý tak kontakt sám so sebou. Užitý je princíp divadla na divadle, čo v tomto prípade znamená, že v prvej časti sa odohraje „nábor“ amatérov a začne sa so skúšaním Návodu na použitie, aby mohol byť po prestávke predvedený už vo „výslednej“ podobe. Hra plynie veľmi hladko a príjemne, najmä vďaka vynikajúcim hudobno-tanečným vložkám s nezameniteľnou choreografiou a textami autora, ale má jednu zásadnú chybičku krásy. V dnešnej dobe mimoriadne obľúbené komické miniscénky, nijako nesúvisiace s dejom, totižto nie sú korením, ale hlavnou hmotou, z ktorej je stvorená. Tým pádom sa súvislosti strácajú, celok rozpadá a autor je nútený zhrnúť jednoduchú tézovitú pointu v záverečnom monológu k divákom.

Posledné predstavenie festivalu bolo zároveň piatym, ktoré vzniklo v Bratislave. Hlavné mesto má predsa len hlavné slovo nielen v politike, ale i na pražskom javisku. Režisér Jakub Nvota si vybral hru britských autorov Johna Godbera a Jane Thorntonovej, Barmanky. V štyroch hlavných úlohách vystúpili Zuzana Kocúriková, Kamila Magálová, Diana Mórová a Zdena Studenková. Štyri herečky sa transformujú do viacerých podôb, hrajú rozličné úlohy a samozrejme podávajú rozdielne výkony. Vvsvieteným koktejlovým barom prejde sparodovaná exotická spoločnosť, od mafiánov slovenského šoubizu, cez naivné teenagerky na nákupoch v Terranove, až po drsných chlapov na love samičiek. Hlavnou témou bola pravdepodobne nepriaznivá sociálna situácia pracovníčok v reštauračných zariadeniach, čo je, ako sami iste uznáte, nadmieru zaujímavý problém, ktorý si vyžaduje trvalejšiu pozornosť. Konflikt nevznikol pre istotu žiaden a o dramatickom napätí sa je škoda vôbec zmieňovať. Jadro inscenácie tvorili, ako inak, exhaltované výstupy Diany Mórovej, nadejnej to slovenskej hereckej hviezdy.