Scéna.cz 

Jozef Krasula: Život je zatraceně krásnej

Jozef Krasula je slovenský galerista, režisér a dramatik žijící v Bratislavě, který v Městském divadle Zlín, ve Studiu „Z“, před pěti lety režíroval úspěšnou inscenaci Jak jsem potkal lidi podle knih Oty Pavla a po této době se opět do zlínského divadla vrátil, aby ve stejném prostoru a s některými stejnými herci a dramaturgem Vladimírem Fekarem připravili pro diváky opět lákavý titul Život je zatraceně krásnej podle knih a života Bohumila Hrabala, inscenaci, kterou dnes mohou shlédnout i diváci festivalu Setkání-Stretnutie.

• Pane režisére, jak vznikla myšlenka inscenovat literární dílo Bohumila Hrabala?
  Motivácia bola takmer rovnaká ako aj pri inscenácii Jak jsem potkal lidi, ktorú som v Zlíne inscenoval pred 5 rokmi - bol to obdiv k tvorbe a bohatý a vzrušujúci životný osud autora: v tomto prípade Bohumila Hrabala. Mám veľmi rád jeho texty a sprevádzali ma aj počas ťažších životných chvíľ, keď mi dodávali chuť do života a učili ma k tolerancii k druhým ľuďom.

• Ve Studiu „Z“ Městského divadla Zlín jste velmi úspěšně inscenoval dílo Oty Pavla. Čím vás lákají výzvy převádět literaturu do divadelního jazyka?
  Na jednej strane to je ťažšie ako inscenovať tzv. pevný dramatický text - musíte celý čas dôsledne myslieť na kompozíciu inscenácie, aby ste nenechali odviezť svoju pozornosť nesprávnym smerom, musíte strážiť prelínanie jednotlivých motívov a inscenačných línií. Ale na druhej strane mi tento spôsob práce dáva väčší priestor na tvorivú účasť na inscenovaní. Môžem pracovať slobodnejšie, kreatívnejšie - a hlavne: môžem prezentovať z diela autora tie myšlienky, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Je to asi viac práce, ale keď máte dobrých spolupracovníkov - a to som ja mal (okrem hercov, výtvarníkov to bol najmä dramaturg Vladimír Fekar), tak na výsledku je potom vidieť vaše osobné nasadenie a zaujatie témou a predlohou.
• Kterými knihami, básněmi a vůbec čím vším jste se při přípravě inscenace nechal inspirovat?
  Znovu som si prečítal takmer všetky Hrabalove texty. Okrem toho som mal šťastie, že krátko pred začiatkom inscenácie vyšla kniha T.Mazala Spisovatel Bohumil Hrabal, ktorá je mimoriadne bohatá na rôzne dobové dokumenty, analýzy, fakty z Hrabalovho života a informácie, o ktorých som dovtedy nič netušil. Spoločne s hercami sme pozreli aj niektoré filmy, ktoré vznikli ako adaptácie jeho textov a tiež niekoľko filmových dokumentov (napr.z cyklu Předčasná úmrtí). Ale najväčším vodítkom pri práci bol môj prvotný čitateľský zážitok, akási vnútorná čitateľská emócia, ktorú som mal a mám niekde hlboko v sebe a ktorá ma zvyčajne neomylne vedie pri práci na inscenácii.
• Čím bylo pro vás, pro slovenského tvůrce, zajímavé dramatizovat českou literaturu v českém jazyce?
  Patrím ešte k tej šťastnej generácii, ktorá bola zvyknutá a naučená čítať rovnako slovenské ako aj české texty. Cítil som to vždy ako výhodu, že môžem poznávať českú literatúru a umenie takpovediac z prvej ruky. Možnosť pracovať s českými textami mi pomáha spoznávať ľudí, prostredie, krajinu, jej históriu a viac pochopiť v čom je iná, odlišná od tej našej. A tak vlastne lepšie spoznávať literatúru, kultúru a umenie vlastného národa, mňa samého.
• Neměl jste na začátku obavu z vysoce nastavené - sám sebou – laťky velmi úspěšnou inscenací Jak jsem potkal lidi?
  Mal. Ale pri práci sa zišiel takmer rovnaký herecký kolektív ako na O. Pavlovi, pribudli ďalší skvelí ľudia, ktorí mi dôverovali a pomáhali a všetci sme z tej práce mali radosť a myslím, že je to z inscenácie cítiť.
• Co jste chtěli svou inscenací sdělit divákovi především? Nebo co byste byl rád, kdyby si divák odnesl?
  Myšlienku, že "život je zatraceně krásnej. Ne že by byl, ale já ho tak vidím".
• 7. Je vůbec možné převést pábitelského a „obyčejně“ lidského ducha děl Bohumila Hrabala na jeviště?
  Myslím, že je to možné. Dokladom je niekoľko úspešných inscenácií textov B.Hrabala od režiséra M.Krobota. Ale najväčším "machrom" na Hrabala je pre mňa Jiří Menzel a preto sa už teraz teším na jeho filmovú adaptáciu románu Obsluhoval jsem anglického krále (kde, mimochodom, hrá aj naša Peťka Hřebíčková!)
• V rámci doprovodného programu povedete besedu na téma divadlo a umění v česko-slovenském dialogu. Jsou rozdíly mezi českým a slovenským divadlem a výtvarným uměním? Jaké?
  Rozdiely tu určite sú. Je to dané inými tradíciami, mentalitou, podmienkami. A práve preto som nesmierne rád, že môžem pracovať aj v Čechách. Naša Galéria Michalský dvor z Bratislavy, ktorú vediem spolu s Jurajom Ulickým, pravidelne každý rok urobí aspoň 3-4 výstavy českých výtvarníkov. Myslím, že stále sme si najbližší a že sa môžeme navzájom obohacovať. Ja robím všetko preto, aby to tak zostalo aj naďalej. Viac o tom, môžeme pohovoriť na spomínanej besede. Už sa na ňu teším.