Scéna.cz 

Mozartův Apollo et Hyacinthus v Praze

Opera Národného divadla prispela svojou troškou do mlyna mozartovského ošiaľu, ktorý v Prahe zavládol – dúfajme, že nepotrvá v rovnakej intenzite celý rok. Inscenácia raného interlúdia W. A. Mozarta Apollo et Hyacinthus bola v Stavovskom divadle po prvý raz uvedená 26. 1. 2006. (Dátum je falošne označovaný za českú premiéru – jednak bolo dielo na bežnom repertoári libereckej opery už niekoľko dní, jednak bolo naštudované v 50.-tych rokoch Ústředním loutkovým divadlem.) Treba ešte pripomenúť, že i tentokrát šlo o koprodukciu, a to s operou Divadla F. X. Šaldu v Liberci, účasť Národného divadla sa ale obmedzila len na finančnú participáciu. V Prahe sa prezentoval výlučne liberecký súbor aj orchester.

Ako svoj debut dielko zrežíroval Oldřich Kříž. Na prostý mytologický príbeh o láske Apollóna k mládencovi Hyacintovi, ktorého po smrti premení v kvet, sa pokúsil pozrieť očami človeka 21. storočia. Prekvapujúce bolo ako brilantne zvláda neskúsený režisér remeselnú stránku veci, ako stavia situácie, vedie hercov. Hodnotné pre mňa bolo najmä to, že rezignoval na iluzívnu popisnosť a pokúsil sa nájsť univerzalizujúcu výpoveď, ktorá bola založená na kvázirituálnom využití tanca a pohybu v abstraktnom priestore. Jej vyznenie však zostávalo príliš zahmlené v šere výtvarna, ktoré preválcovalo konkrétnu réžijnú prácu. Napriek tomu ale zostáva vo výklade niektorých situácií inšpiratívne.
Hudobnej stránky veci sa poctivo chopil Martin Doubravský, ktorý dosiahol s orchestrom, nezvyknutým na podobnú hudbu, slušnej interpretačnej úrovne, ktorá napriek viacerým chybám neurážala. Spomedzi sólistov výrazne vynikla najmä Christina Vassileva v úlohe Hyacinta.