Scena.cz - 1. kulturní portál

zvláštní poděkování

Pavel Fieber: Mám radosť z toho, že môžem v Brne pracovať

autor: archiv divadla

Nemecký herec a režisér Pavel Fieber, československý rodák, študoval psychológiu, následne herectvo a réžiu, neskôr tiež spev. Prvé herecké angažmán získal vo Viedni, neskôr pracovall napríklad v divadlách v Bonne, Düsseldorfe, Berlíne, Karlsruhe, Salzburgu, či Brémach. Popri profesii režiséra a herca pôsobil tiež ako riaditeľ opernej školy pri Mestskom konzervatóriu v Mohuči a ako intendant v divadlách v Ulme, Kaiserslautern a Karlsruhe. Z jeho réžijnej práce stojí za zmienku práca na klasickom dramatickom diele (Shakespeare, Schiller), opere (Wozzeck, Carmen, Boris Godunov, Figarova svadba) muzikáli a operete. V Českej republike sa predstavil v Městském divadle Brno réžiou muzikálu Cabaret a operiet Veselá vdova a nedávno premiérovaný Netopier.

Prečo sa vždy opäť vraciate do Česka? Je to len preto, lebo z Československa pochádzate?
Isto nie. Stanislav Moša ma jednoducho pozval. A keďže tu divadlo funguje veľmi dobre, rád prichádzam naspäť.

Študovali ste v Reinhardtovom seminári. Čo vám osobne dalo toto štúdium? Aký bol Reinhardtov prístup?
Seminár Maxa Reinhardta kladie veľkú váhu na vzdelanie herca. Uňho sa predovšetkým všetci učia hrať situácie. V seminári bol aj veľký operný režisér Walter Felsenstein, ktorý nám tiež mnohokrát zdôrazňoval, že aj keď chce človek inscenovať operu, musia sa situácie pokiaľ možno čo najviac navzájom vybudovať a vziať vážne. Len potom to môže byť komické.

Tu, v brnenskom Mestskskom divadle to bolo vždy hudobné divadlo. Ttvorí nemalú časť vašej tvorby.
Vlastne len menšiu. Z mojich asi 120 réžií je zhruba 80 činoherných. Len v posledných rokoch robím mnoho hudobného divadla, ale moja hlavná práca vždy bola a je činohra.

Vidíte nejaké rozdiely medzi českým a nemeckým divadlom?
Nesporne. Existujú veľké rozdiely medzi českým a nemeckým divadlom, pretože to nemecké je totálne zviazané zákonmi a odborárskymi predpismi. Preto sa musíte neustále pozerať na hodinky: „Aha, teraz je pauza, aha teraz je koniec...“. To všetko tu vonkoncom nie je. Ľudia skúšajú celkom v pohode a ako je nutné. Orchester napríklad až do konca skúšky. V Nemecku skúša orchester dve a pol hodiny, a potom je koniec. Takže podmienky sú v Nemecku omnoho horšie. Preto mám aj väčšiu radosť z toho pracovať tu.

A vnímate inak naše publikum?
Obecenstvo je napríklad v Berlíne omnoho otvorenejšie ako tu v Brne. Tiež v Stuttgarte, Kasseli, Bonne, kdekoľvek v Nemecku, či Rakúsku je značne živšie. Tu je také opatrnejšie. Je to ale v poriadku.

Aký je váš vzťah k operete?
Začal som inscenovať operetu veľmi neskoro, lebo si myslím, že zrežírovať operetu je to vôbec najťažšie. Zväčša – a Netopier je výnimkou – je príbeh v operete veľmi jednoduchý a hlúpy. Ono zrežírovať to „najľahšie“ je tak vlastne najťažšie. Ak inscenujete Shakespeara alebo Toscu máte výborný kus. V operete je obtiažné urobiť ju živú, oživiť jej vtip. Moju prvú operetu som teda inscenoval len pred desiatimi rokmi. Dovtedy som ponuky neustále odmietal: „Ne, nie, nie, to je príliš ťažké!“.

Otázkou prirodzene je, či vôbec ešte má zmysel operetu uvádzať...
Myslím si, že áno. Pre každú šou je publikum. Taktiež pre operetu. Ak chce človek operetou ľudí zabávať, potom to zmysel má. Ak pôsobí všetko na javisku ako z archívu a nikoho to nezaujíma, je to zle. Opereta má pobaviť a dôležité je vyprodukovať zábavu, ľudia sa potom nenudia, sú uveličení a vravia si: „Á to je pekné!“.

Ono sa ťažko hľadá v operete niečo hlbšieho...
Sú niektoré, kde to je. Myslím ale, že sa človek nemá pokušať z operety vyťažiť napríklad sociálnu kritiku. Opereta musí byť dobrou zábavou.

Aké sú vaše blízke plány? Uvidia nejakú vašu ďalšiu prácu brnenskí diváci?
Ak všetko dobre dopadne, budem tu v roku 2006 robiť Fidlikanta na streche (Šumaře na střeše).

Čo vaše iné aktivity v Česku – v Prahe ste napríklad uskutočnili koncert jidiš piesní.
Áno, vtedy som bol ešte intendantom v Karslruhe. Za toho času sme z Karlsruhe hosťovali v Prahe na fesitvale nemeckého divadla. Tiež v Brne bolo možné vidieť našu inscenáciu – Korngoldovo Mŕtve mesto. V blízskej budúcnosti tu ale neplánujem nič iné, než hosťovanie v Brne, kam sa teda znovu vrátim.

14.2.2005 00:02:14 Rudo Leška | rubrika - Rozhovory

TIP!