Príbeh básnika...
autor: archiv divadla
Národní divadlo sa usiluje systematicky uvádzať súčasnú operu. Je to veru ojedinelý počin a treba si ho ceniť. Obľúbeným sa stal cyklus Minimalismus v opeře, ktorý po Adamsovi a Glassovi zavŕšil Nyman, presnejšie jeho opera Man and Boy: Dada. Napísaná bola pre Bádenské štátne divadlo v Karlsruhe, kde ju aj naštudovali v koprodukcii s pražským Národným divadlom. Libreto, inšpirované životom Kurta Schwittersa, nemeckého dadaistického umelca, zobrazuje jeho náhodné stretnutie sa s neznámym chlapcom a jeho matkou v povojnovom Londýne. Všetci si všemožne hľadajú cestu vzájomného zblíženia. Partitúra priliehavo a v skratke charakterizuje jednotlivé situácie a náladu – skladateľ nepodľahol zvodom námetu a nepokúšal sa o prvoplánovú ilustráciu deja nejakými dada postupmi. Hudba to je miestami jednoznačnejšia (motív tanga, sem-tam filmový sentiment), miestami rafinovanejšia, vždy ale náležitá.
Robert Tannenbaum predstavuje sujet v náznakovej scénografii Petra Wernera. Javisko je zozadu uzatvorené troma mnohonásobne zväčšenými dada kolážami priamo a prosto odkazujúcimi k fabuli. Početné rekvizity na scéne sú zase nositeľmi rôznych významov. Premietnutie bielej siete na scénu, predeľujúce obrazy, asociuje akýsi osud splietaný príbehmi troch osôb. Réžia sa vyznačuje najmä hereckou prácou a snahou o jasný výklad textu (nezmysel ako česky hovoriaca redaktorka BBC obchádzam).
Hudobné naštudovanie nebolo zverené orchestru Národného divadla, ale Petrovi Kofroňovi a telesu Agon Orchestra, ktorý má zo súčasnej hudby radosť a interpretuje ju, na rozdiel od domácich, zanietene a tak opäť zaznel sviežo a vyrovnane.
Hoci autor na spevákov veľké nároky nekladie, predsa v exponovanejšej pasáži zaváhala Karolína Bubleová Berková. Inak ale bol jej Michael výborný. Predovšetkým takou nenútenosťou, že nevznikli akékoľvek divácke rozpaky nad nohavicovou úlohou. Stvárnenie jeho matky Jiřinou Markovou-Krystlíkovou bolo asi úmyselne – a zbytočne – štylizáciou do akejsi mechanickej bábky. Speváčka vynikla najmä vo vyšších polohách pevným a silným hlasom. Hlavnú postavu – Kurta Schwittersa – stvárňuje síce hosťujúci James Clark herecky prijateľne (výborná je napríklad jeho kýchacia etuda), avšak s peveckým mankom. Netriafa sa celkom do hudby a čo je ešte horšie, doslova si vymýšľa text, ktorý mu často vypadával. Tento nešvár sa na premiére sporadicky objavil i u sólistiek, ale u Clarka to bolo v miere neospravedlniteľnej. Azda sa pod to podpísala nedostatočná príprava, pretože hlasovo je spevák rozhodne disponovaný a som presvedčený, že tento part by mu nerobil problémy.
Táto nekonvenčná inscenácia ale rozhodne stojí za to, najmä ak reprízy odstránia jej nedostatky a verím, že divák si k nej cestu nájde.TIP!
Časopis 13 - rubriky
Časopis 13 - sekce
DIVADLO
Poselství ke Světovým dnům divadla
Na druhou polovinu března tradičně připadají oslavy divadelního umění. Světový den divadla se od roku 1962 kaž celý článek
HUDBA
Peter Cmorik oslavuje 44 rokov piesňou
Po úspešnom albume Guitardisco je Peter Cmorik pri chuti a ohlasuje nový album na september 2024. Prvá lastov celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Do kin přichází dokument Volání Antarktidy
Kontinent na samém konci světa. To je Antarktida. Nejchladnější a zároveň nejsušší místo na zemi na první pohl celý článek